Bude mi ľúto, keď odvolajú šéfa RTVS Ľuboša Machaja. Prvý krát sme sa stretli niekedy v roku 1978 (zaujímalo by ma, či si to ešte pamätá). Ako mladý redaktor nastúpil do rozhlasu a ja som mu priniesol nedeľnú rozprávku. Bolo to rok po Charte 77 a on okamžite postrehol, že v pozadí to tam niekde v tej rozprávke bolo. Veď ju napokon ani nepustili. Ale odvtedy sa poznáme. Nie veľmi intenzívne, ale ja som sledoval jeho dráhu. A myslím si, že je to predovšetkým kultúrny človek. Rozhlas a televízia zďaleka nemajú slúžiť iba politike. Sú, alebo mali by byť, predovšetkým kultúrnymi inštitúciami. Ono je to dôležitejšie než referovanie o tom, čo ktorý politik dnes povedal, a o tom, čo sa dnes udialo. Hľadanie pravdy vyžaduje oveľa širší záber. A poctivosť. Lebo, ak by sa nám darilo kultivovať národ, tak sa nám bude oveľa lepšie dariť aj pri hľadaní toho, čo je pravdivé. Bohužiaľ však, už tie manévre okolo nového zákona a nového názvu, len preto, aby mohli vymeniť Machaja, a potom samozrejme aj ďalších, to je cesta presne opačným smerom. Cesta späť od kultúry k straníckej politike. A pozoruhodné je, že to navrhuje práve ministerka, ktorej by práve malo záležať na tom, aby sa aj politika konečne začala trochu kultivovať.