Včera večer, po tom, ako zverejnili prvé povolebné odhady v Nemecku, som si pozrel rozpravu lídrov politických strán, ktoré sa dostali do parlamentu.
Prvé, čo bolo do očí bijúce, bol pokojný a vecný tón. Boli to rivali, čaká ich zložité vyjednávanie, ako v patovej situácii, v ktorej niet jedného dominujúceho víťaza, zostavia stabilnú vládu. Každý z nich reprezentuje nejaké hodnoty a nejaké záujmy, ale diskusia prebiehala nieže bez nenávisti, bez nepriateľstva, ale neboli v nej ani žiadne negatívne emócie. Nikto nikoho neobviňoval.
Druhé, čo na mňa príjemne zapôsobilo, bola pokorná akceptácia toho, ako rozhodol nemecký volič. Žiadne fanfarónstvo. Každý z prítomných uznal, že z nejakého aspektu výsledok nezodpovedá očakávaniu ich strán. A i svoje vlastné chyby, ktoré to azda spôsobili. A napokon všetci relevantní hráči svorne hovorili o veľkých úlohách, ktorým bude čeliť ich vlasť, Európa a svet.
A ešte jedna vec ma zaujala. Ambiciózna predsedníčka strany Zelených interpretovala výsledok volieb ako rozhodnutie o zmene nemeckej politiky. Mandát byť rozhodujúcou silou však, napriek ešte nedávnym očakávaniam, nezískala. Obe veľké strany boli opatrnejšie. Myslím si, že v skutočnosti nemecký volič rozhodol o kontinuite solídnej a zodpovednej politiky. Politiky, ktorá bude čeliť problémom našej turbulentnej doby, politiky, ktorá nebude rozkladať Európsku úniu a politiky, na ktorú sa bude dať doma i v zahraničí spoľahnúť. A to bez ohľadu na to, ako dopadnú rokovania o budúcej vláde a o tom, kto ju bude viesť.
Obe veľké, štandardné strany však dostali od voličov aj varujúci účet. Aj keď ich volila celá polovica obyvateľstva, v porovnaní s ich vlastnou minulosťou, obe stratili. Som presvedčený, že to je vážny signál pre budúcnosť: ak chceme, aby vecná, vypočítateľná a zodpovedná politika prežila, politické strany, ktoré sú jej nositeľkami, potrebujú hlbokú obnovu. Nestačí vymeniť figúrky. Myslím si, že to všetko je veľmi poučné i tu, pre nás.