Dnes je tomu osemdesiat rokov, čo komunisti dostali od voličov moc. So 114 mandátmi v 300 člennom Ústavodarnom národnom zhromaždení Československa sa českí a slovenskí komunisti 26. mája 1946 stali najsilnejšou politickou stranou. Vo svojom volebnom programe nemali odstránenie demokratických pravidiel a nejaký čas sa ešte museli o moc deliť. Ale kto len trochu poznal, čo napísali zakladatelia komunistického hnutia do svojej vízie, a kto sledoval, čo robili komunisti v Sovietskom zväze, tak si nemohol robiť ilúzie. Českí a v menšej miere aj slovenskí voliči sa nechali poblúzniť a zvolili ich dobrovoľne. Demokratické politické strany sa ešte dva roky podieľali na koaličnej vláde, ale zlou taktikou sa o ňu sami pripravili. Ostatne komunistom stačilo sa dohodnúť so sociálnymi demokratmi, ktorých neskôr pohltili, a mali 151 hlasov. A to už bola väčšina. Najbližšie voľby, v ktorých sa mohli voliči u nás znova slobodne rozhodovať a vyberať si z rôznych alternatív, boli až o 44 rokov. Takto ľahko sme prišli o slobodu. Bez výstrelu. Je to memento, na ktoré by sme nemali zabudnúť. Záleží na tom, ako volíme, a záleží aj na tom, ako múdro, prezieravo a demokraticky sa správajú politické strany, ktoré sú za udržanie demokratického režimu zodpovedné. Politika nie je ani šport, ani estráda, a ako povedal klasik, ani hra o fazuľky. Ide v nej o osudy miliónov ľudí.