Ja od kresťansko-demokratickej politiky očakávam predovšetkým také priority, o akých hovoria dnešné apokalyptické liturgické texty: aby mali hladní čo jesť a smädní čo piť, aby pocestní (teda aj migranti) mali kde spočinúť, aby nahí nezostali bez odevu, aby chorí nezostali bez ľudí, čo im zostanú nablízku, a aby ani hriešnici (a tým viac samozrejme aj nevinne stíhaní) vo svojom osude nezostali celkom sami, a to ani vo väzení. Slovami môjho priateľa Emila Komárika, aby človek nezostal bez človeka. Zdanlivo ľahké zadanie, ale v sebeckej spoločnosti vyžaduje občas i veľkú statočnosť. Skutočná kresťanstvom inšpirovaná politika nepotrebuje eskamotérsku ideológiu, ani abstraktné hodnoty a už vôbec nie kultúrnu vojnu. Potrebuje však odvahu zastať sa človeka v núdzi, a človeka, ktorému sa deje krivda. Nech je to ktokoľvek.