Už sa nebudem vracať k tomu, čo sa stalo minulý týždeň. Treba sa pozerať dopredu. Čo sa dá urobiť, aby po budúcich voľbách v arcibiskupskom paláci mohla zasadnúť vláda, ktorá bude schopná vyviesť našu vlasť z úpadku, do ktorého nás uvrhla vláda Róberta Fica a vráti Slovensku aj dôveru rodiny demokratických štátov? Myslím, že loptička je dnes na strane mojich straníckych kolegov.
Po prvé: Bolo by dobre, keby KDH oslovilo Progresívne Slovensko a začali spolu otvorene a poctivo hovoriť. Nie jednorazovo a pred kamerami. Na to, aby sme si rozkreslili v čom si rozumieme a v čom vidíme veci inak, na to sú potrebné tri parametre: vôľa nachádzať spoločné riešenia, čas na ich rozpracovanie a schopnosť jasne definovať svoje presvedčenie a záujmy. A samozrejme vedomie, že jestvuje istá hierarchia v tom, čo je dnes hlavným politickým zápasom a čo by sme si mali nechať na neskôr. Pre našu vlasť by bolo prospešné, keby sme v tejto dobe dokázali ideologické rozdiely prekryť tým, čo by mala a mohla naša prípadná budúca spolupráca vo vláde konkrétne priniesť. Ako by sme my sanovali rozvrátené verejné financie? Ako by sme sa my starali o bezpečnosť našich občanov? A ako by sme my zabránili úniku mozgov zo Slovenska? Z minulosti vieme, že pre našu domovinu bolo vždy zdravé a prospešné, keď kresťanskí demokrati a liberáli dokázali spolupracovať.
A po druhé: myslím si, že by bolo užitočné, aby podobné konzultácie začalo KDH aj s Matovičom. Nikdy som nebol fanúšikom jeho politických metód, ale viaže nie zanedbateľný objem hlasov demokratických voličov, je tvorivý, to mu treba uznať, a cestu k nemu si ostatné politické strany nerozumne zarúbali. Je treba pracovať s tým, čo tu na Slovensku máme.