Donald Trump neuznal výsledky volieb pred necelými štyrmi rokmi, pohnal ľudí do útoku na Capitol, celý ten čas odvtedy udržiaval neuveriteľné napätie v americkej spoločnosti, ktorú ostatne najviac rozdelil on, a teraz vo veľkom štýle odštartoval svoju kampaň na znovuzvolenie. Republikánske primárky v prvom zo štátov Únie, v Iowe, prevalcoval. A dal svojej Grand Old Party jasne najavo, že buď ho nominuje, alebo ju zničí. Vlastne sa už stalo. A prieskumy ukazujú, že v novembri to zrejme vyhrá aj nad Demokratmi.
Toto je, milí priatelia, demokracia týchto časov. Detaily sú rôzne, ale sklon k týmto dvom nebezpečným postojom môžeme pozorovať i v mnohých ďalších demokratických štátoch. I v tom našom. Neuznať víťazstvo druhého a stavať veci tak, že ak nevyhráme my, tak nech radšej všetko skolabuje. Ako to, že v tak zabehanej demokracii, akou je USA, na takúto smršť sebastrednej politiky nedokážu nájsť recept ani také dve veľké strany, ako sú Republikáni a Demokrati? Myslím si, že je to preto, lebo pod vplyvom marketingu bez zodpovednosti, sklonu k elitárstvu a pohodlnosti sa obe hlavné formácie sústredili prakticky výlučne na svoje voličské skupiny, ktorým sľubovali, a keď vládli aj poskytovali, podporu, ba privilégiá a na ostatných, ľudovo povedané, kašľali. Až sa zjavil niekto, kto oslovil tých ostatných a oznámil im, že hoci ich je väčšina, prestali byť vo svojej vlasti doma. Tak sa rodia takzvaní populistickí vodcovia. A vyzerá to, že sú na vzostupe.
Čo sa s tým dá robiť? Nuž nepôjde to inak, než zostúpiť z pódií, a ísť medzi tých neprivilegovaných. Tak to robili Washington a Lincoln, keď každý primerane svojej dobe, zakladali svoje strany v Amerike. A tak to potrebujeme v tej našej aj tu v týchto končinách našej planéty.