Nie sme pánmi sveta. Učia nás to často až katastrofy a krízy. Najnovšie to bolo ničivé tornádo na Morave, už dlhé mesiace je to pandémia a pred niekoľkými rokmi to boli aj nezvládnuteľné migračné nájazdy státisícov nešťastných ľudí do Európy. To sú situácie, keď sa celkom nedá postupovať podľa bežných pravidiel. A hlavne, vtedy potrebujeme skúsených, pevných vodcov s chladnou hlavou, ktorí sa ku kríze dokážu postaviť bez hystérie a majú dar vzbudzovať vo vystrašenom ľude nádej. Už v časoch rímskej republiky mali pre prípad krízy osobitné pravidlá a hľadali pre ne vhodných ľudí. I my na Slovensku sme po útoku na Dvojičky pred dvoma desaťročiami začali takéto pravidlá tvoriť. Najnovšie skúsenosti by však nemali zostať bez reflexie. Ale ešte dôležitejšie než krízová legislatíva je naše rozhodovanie, akým ľuďom vo voľbách poskytujeme mandát. V kritickej chvíli, keď treba bojovať, nám nepomôže vojvodca plný emócii, ba ani to, že ide o osobne dobrého človeka. Je to o stratégii, o taktike, o udržiavaní “bojovej morálky” obyvateľstva, a predovšetkým, vojvodca nikdy nesmie ukázať ani len náznak pochybnosti o tom, že všetko napokon dobre dopadne. A všetky iné zápasy musia vtedy ustúpiť tomu hlavnému. Skúsme sa raz poučiť z toho, čo sme prežili!