Zomrel mi ďalší priateľ. Muž, ktorý má veľkú zásluhu na tom, že Slovensko je dnes demokratický a otvorený štát. Eduard Kukan opustil sľubnú a bezpečnú dráhu kariérneho diplomata, aby vstúpil do zápasov zákernej a nevypočítateľnej politiky. Zrazu sa ocitol uprostred neľútostného civilizačného konfliktu so zdanlivo neporaziteľným autoritatívnym vodcom. Potom ako predseda jednej z dvoch parlamentných opozičných strán dokázal potlačiť stranícky egoizmus a i legitímne vlastné ambície a voviedol svoju Demokratickú úniu do Slovenskej demokratickej koalície. Iba vďaka tomu, že sa demokrati dokázali dohodnúť na spoločnom postupe sa podarilo uhájiť na Slovensku demokratický režim. A napokon v nasledujúcich rokoch mal ako minister zahraničných vecí kľúčový podiel na návrate nášho národného spoločenstva do štruktúr západnej civilizácie. Bol to muž, na ktorého môže byť Slovensko hrdé. Ďakujem Bohu, že som ho poznal a modlím sa, aby ho prijal do svojho príbytku. Nech Ti je, Edo, slovenská zem ľahká!