Je veľa ľudí, ktorí vidia iba seba, veľa cynikov, ktorí sa vysmievajú všetkým ideálom, mnoho slabochov, ktorým imponuje agresívna sila, nemálo ľudí s komplexami, ktorým imponuje chvastanie sa bez ohľadu na to, či je na ňom čo i len zrnko pravdy, ako aj veľmi veľa ľudí, ktorým neprekáža ani očividná lož a vierolomnosť, ak to bude na osoh im. Politika, ktorá povzbudzuje takýchto ľudí, vždy nájde adresátov. A nebude ich málo. Jej ideológovia budú tvrdiť, že takí sú vlastne všetci, len mnohí sa pokrytecky pretvarujú, a pritom každý hľadá vlastný prospech. Našťastie takí nie sú zďaleka všetci. V spoločnosti je i veľa ľudí, ktorí si dokážu nezištne pomôcť, majú ideály, vážia si pravdu, držia slovo a celkom skromne sú ochotní žiť pre ľudí, ktorých majú radi. Títo ľudia spravidla vedia, že sa mnohokrát môžu aj mýliť a robiť chyby. Nenamýšľajú si čo nie je pravda, ale majú svoju česť a hrdosť. A vedia uznať aj druhým. Povzbudivé je, že ani týchto nie je málo. V demokracii je veľmi dôležité, aby takíto ľudia, i keď sú v mnohom rôzni, nachádzali k sebe cestu. Pretože s tou prvou partiou si nikdy nebudú rozumieť. Hovoria úplne odlišnými jazykmi.