Zaujímavá polemika, ktorá vzišla z českých volieb

Voľby prezidenta Českej republiky priniesli i polemiku o minulosti kandidátov. Podľa niektorých obaja zostávajúci majú šrám ešte z obdobia totality. Nie je to našťastie väčšinová polemika, ale je zaujímavá tým, že sa tak trochu preniesla cez Moravu aj do našich končín, a hlavne, vyplýva z nej širšia, veľmi vážna otázka. Ak nám ide o spoločné dobro, môžeme podporiť aj niekoho, kto už niekedy zlyhal? Môže taký človek dostať druhú šancu? To je veľmi dôležitá otázka, a ja si myslím, že nielen druhú. V tom konkrétnom českom prípade je predsa veľmi dôležité, ako sa kandidáti správali nielen pred rokom 1989, ale hlavne ostatných tridsať rokov. Ale hlavne, ja si veľmi vážim ľudí, ktorí si dokážu priznať i vlastné chyby, a poučiť sa z nich. Ten perfekcionizmus, s ktorým sa často stretávam i u nás, vedie často k diskvalifikácii lepších, aj keď podľa niektorých nie ideálnych, voči takým, ktorým je to jedno. To nie je o voľbe menšieho zla, ale o tom, že síce žijeme v nedokonalom svete, medzi nedokonalými ľuďmi, ale má význam rozlišovať, ako kto s tou svojou nedokonalosťou bojuje. Ako sa vyrovnáva s chybami, ktorých sa dopustil. Všetci máme nejaké chyby. Ale nie všetci s nimi rovnako bojujeme. A to je i v politike dôležité rozoznávať. Iste poznáte ten biblický príbeh o mladom farizejovi, ktorý prenasledoval prvých kresťanov až kým nenarazil a neuvedomil si, že ide proti niečomu dobrému. Je práve jeho zásluhou, že nezostali kresťania len malou židovskou cestou. Vďaka tomu, že sa zo Šavla stal Pavol. V češtine Pavel.