Vážiť slová, patrí k základom remesla, ktorým je politika. Ľudia nemajú tie informácie ako ich vodcovia. Preto osobitne v kritických okamihoch, je veľmi dôležité, čo, kedy, ako a komu politici, zodpovední za osud štátu, hovoria. Ak túto sebadisciplínu vládcovia nemajú, je naivné očakávať dobrovoľnú disciplínu od miliónov občanov. Zažil som premiéra, ktorý túto základnú požiadavku štátnika často zdôrazňoval, väčšinou sa podľa nej aj správal, a aj keď ho mnohí z iných dôvodov, a isto niekedy aj oprávnene, kritizovali, ak sme čo len trochu spravodliví, musíme uznať, že sa mu podarilo urobiť Slovensko viac civilizovaným a zdravším štátom, ako bolo pred ním. Pri správe štátu už nie je čas otravovať spoločnosť spochybňovaním úmyslov druhých a presvedčovať verejnosť o tom, že iba moje úmysly sú dobré. Je to alibizmus, s ktorým sa dobre vládnuť (a bojovať) nedá. Pretože v reálnej politike, ako cituje Machiavelli Caesara, býva často práve dobrými úmyslami dláždená cesta do pekla.