Roky som sa ešte v aktívnej politike a neskôr v publicistike usiloval, a i na sociálnych sieťach sa dodnes usilujem o model politiky, v ktorom sú ľudia schopní spolupracovať i napriek ideologickým odlišnostiam. A roky mi mnohí moji kolegovia, ktorí tak radi lipnú na pravde svojich zásad, vyčítali a vyčítajú, že takáto spolupráca je zradou týchto zásad. Svoj kultúrno-etický pohľad povýšili nad spoločnú budúcnosť. Vidíme ale, kam to vedie. Ak sa nenaučíme spolupracovať, tak sa tu pozabíjame. Liberálne zmýšľajúci ľudia potrebujú spolupracovať s ľuďmi, ktorí im budú pripomínať, že v živote človeka, národa i ľudstva jestvujú veci, ktoré majú trvalejšiu hodnotu než je momentálny úžitok. Ale takisto konzervatívnejšie zmýšľajúci ľudia veľmi potrebujú partnerov, ktorí im budú zdôrazňovať, že i najväčšie hodnoty majú cenu len vtedy, keď ich človek prijme slobodne. Bolo by dobre, keby sme si aspoň v takýchto smutných chvíľach uvedomili, ako sa navzájom, i vo svojej rôznosti potrebujeme!