Reformy sa vždy niekoho dotknú. Lebo vedú spoločnosť z miesta kde je tam, kde ešte nikdy nebola. Nútia tých, ktorých sa týkajú, niečo zmeniť. To sa ale chce iba málokomu. A vždy sa nájde mnoho odborníkov, ktorí o tom, ako to funguje teraz, naozaj niečo vedia, a napriek tomu, že vedia i o nedostatkoch alebo bezperspektívnosti existujúceho stavu, nájdu vždy tisíc fundovaných argumentov prečo ho neslobodno meniť teraz, alebo tak, ako sa navrhuje. Slabošská politika sa na tejto lenivosti niečo meniť i vo svojich vlastných návykoch, vždy rada priživuje. Dokáže tým oslovovať voličov, ba dokonca vyhrávať voľby. Len keď sa dostane ku kormidlu, tak sa jej pod rukami začne rozsypávať štát. Lebo reformy nie sú nejakým huncútstvom politiky, ktorá ľuďom nepraje, ale sú odvážnou reakciou na to, čo prináša život. Po tom, čo spôsobila pandémia a po tom, čo spôsobuje a ešte len spôsobí ruská vojna, ale i v situácii keď začínajú rozličné ekologické hrozby klásť nôž na krk našej budúcnosti, budeme odvážnych, reformných politikov potrebovať ako soľ. Bez nich sa nám rozpadne spoločnosť tak, ako sa už teraz rozpadávajú napríklad naše železnice. Pamätajme na to v septembrových voľbách!