Najskôr potrebujeme reflexiu. Ale nielen politickú. Ani tú sme nikdy poriadne nerobili, ale i keby, tak by bola vždy účelová. A nešla by k podstate. Musíme ísť hlbšie, pod povrch politických prekáračiek. Mali by sme začať zamyslením sa nad tým, akí sme kresťania? Lebo je jasné, že kresťanská demokracia nemôže byť iná, ako sme my, čo ju formujeme. A tu vidím veľmi dôležitý priesečník aj s dejom, ktorý pred štyrmi rokmi odštartoval v katolíckej cirkvi pápež František. S procesom jej synodálnej reformy. Je rozvinutím „aggiornamenta“, o ktoré sa usiloval Druhý vatikánsky koncil.
A tu ako kresťanský demokrati, usilujúci sa o obdobnú synodálnu reformu v KDH, mám veľmi konkrétny návrh. Chcem navrhnúť druhý synodálny dotazník. V tom predchádzajúcom, počas prvej fázy synodálnej reformy, sme sa zamýšľali nad otázkami, ako vidíme našu cirkev, čo sa nám páči a čo by sa azda malo zmeniť. V tomto druhom dotazníku by bolo užitočné, aby sme sa zamysleli nad sebou. Nad tým, aké sú naše predstavy a aké je naše rozhodovanie vo svete, v ktorom žijeme, a aby sme to konfrontovali s tým, čo o tom hovorí cirkev, a hlavne, aby sme sa zamysleli, čo by asi k tomu povedal Ježiš Nazaretský. Ak sa hlásime ku kresťanstvu (a kresťanskí demokrati to už názvom svojho politického prúdu robia), tak by sme sa tomuto porovnávaniu nemali vyhýbať.
Tí, čo tú úžasnú synodálnu iniciatívu, v ktorej pokračuje aj pápež Lev, sledujete, si iste spomínate na jej prvú fázu. Stovky miliónov katolíckych kresťanov po celom svete mali príležitosť vyjadriť svoje predstavy o spoločenstve Božieho ľudu. O tom sme viedli rozpravy na úrovni farských a aj iných neformálnych spoločenstiev. A o tom bol aj náš prvý dotazník. Bol anonymný, ale jeho výsledky sme publikovali. Niektoré pohľady sme poslali aj príslušným diecéznym orgánom, aby ich zapracovali do diecéznej syntézy výsledkov prvej fázy synody. Bol to vtedy veľmi užitočný pohľad kresťanov, hlavne katolíkov, do vnútra pomerov vo svojej cirkvi. Celý proces potom pokračoval druhou, kontinentálnou fázou, ktorá sumarizovala výsledky za jednotlivé cirkevné provincie (a ďalšie štruktúry) v rámci kontinentov, až napokon vyvrcholil dvoma biskupskými synodami vo Vatikáne. Tá druhá v októbri 2024 prijala záverečný dokument. Ten vyhlásil pápež František za súčasť tzv. magisteria, teda učenia cirkvi.
A práve tento záverečný dokument konštatuje, že synodálna reforma bude v nasledujúcich rokoch pokračovať implementačnou, teda vykonávacou fázou. Vyzýva znovu sa vrátiť na základnú úroveň a v nej konfrontovať svoju skúsenosť s tým, čo sa ukázalo ako dôležité a pálčivé v celosvetovom meradle. Tou základňou môžu byť znovu farské spoločenstvá, ako základné bunky cirkevného života. Ale môžu to byť aj spoločenstvá občanov, kresťanov. Z hľadiska cirkvi neformálne, a nie nutne iba katolícke, ale z politického hľadiska kresťansko-demokratické.
V prvých troch fázach synody sa ukázalo, že to čo je dôležité a pálčivé v dnešnom svete, to sa netýka len kresťanov, alebo dokonca len katolíkov, ale celej ľudskej rodiny. A práve v tom máme, ako nasledovníci Ježišových učeníkov nemalé záväzky. Aspoň by sme mali mať. František používal pre úlohu cirkvi v dnešnom svete pekný obraz poľnej nemocnice. A cirkev v dnešnom svete to nie je nejaká svätuškárska fráza. A ani lesk biskupských palácov a vatikánskych zmlúv. Cirkev v dnešnom svete (a nielen v dnešnom) to sme my, čo v ňom žijeme. Ako otcovia a matky, ako občania, ako ľudia, čo vstupujú do vzťahov s inými ľuďmi. Kde inde sa má ukázať, či do nich prinášame svetlo a nádej Ježišovho oslobodzujúceho a uzdravujúceho posolstva? Tu vidím ten priesečník, ktorý som spomenul vyššie. Aby sme sa zamysleli nad tým, či to naozaj robíme a či to naozaj poctivo chceme robiť?
Okruhy tém, pre ktoré v druhom dotazníku pripravujeme otázky, budú vychádzať z dvoch zdrojov. Po prvé z koncilovej pastorálnej konštitúcie o cirkvi vo svete (Gaudium et spes) a po druhé z toho, čo sa ukázalo v prvých troch fázach synodálneho procesu ako veľké témy, ktoré hýbu svetom. Dotazník bude zasa elektronický a anonymný. Rád by som bol, keby sa nám jeho prostredníctvom podarilo v prvom polroku budúceho roka sa nad sebou a svojim kresťanstvom vo vzťahu k svetu, v ktorom žijeme, úprimne zamyslieť. Na jeseň by sme potom vyhodnotili výsledky a zasa zaslali podnety pre hodnotiace konferencie, ktoré sa na diecéznej a kontinentálnej úrovni uskutočnia v priebehu roka 2027.
Keďže to budú naše občianske postoje, ako kresťanských demokratov, mohlo by to byť užitočné i pre našu prípravu na parlamentné voľby, ktoré by sa mali, ak budú v riadnom termíne, uskutočniť na jeseň 2027. Z hľadiska cirkvi má implementačná fáza vyvrcholiť o rok neskôr v Ríme takzvaným cirkevným zhromaždením.
Myslím si, že ak si dokážeme poctivo a pravdivo zodpovedať, aké sú naše občianske (teda politické) predstavy k hlavným témam súčasného sveta a budeme to konfrontovať s tým, čo by sme mali ako potomkovia Ježišových učeníkov svetu prinášať, tak sa nám ukáže, v čom by kresťanská demokracia mohla a mala byť iná. Nie aby bola úspešnejšou v politickom zápase, ale aby mala Ježišovho ducha. Najdôležitejším dôsledkom bude, ak vnesieme onoho oslobodzujúceho a ozdravujúceho ducha do spoločnosti aspoň toľko, koľko budeme vládať. Som presvedčený, že keď budú ľudia vidieť, že sa o to naozaj usilujeme, tak nám začnú viac dôverovať. A len oveľa menej dôležitejším dôsledkom nadobudnutia tejto dôvery bude, že budeme aj politicky úspešnejší.