To, čo je potrebné riešiť predovšetkým nie je koaličná kríza, ale rozvrat demokratickej pravice

Koaličná kríza, ktorá zamestnáva slovenskú spoločnosť počas tejto letnej uhorkovej sezóny je len búrkou v šerbli oproti oveľa hlbšej a zničujúcejšej kríze, čo už roky rozkladá demokratickú pravicu. A škodí našej vlasti. Všimnite si náš tradičný protipól. Aj ľavičiari sa rozdelili. Čiastočne oportunisticky, preto lebo tí, čo ešte nemajú toľko masla na hlave, ako ich služobne starší kolegovia, sa pokúšajú oslobodiť od zodpovednosti za ich politiku. Ale samozrejme, aj medzi ľavičiarmi sú ideologické rozdiely. Jedni sú konzervatívnejší, iní liberálnejší, alebo ak chcete, progresívnejší. Jedni chcú vyzerať modernejšie, nezaťaženejšie, iní sa utiekajú k starým ľavicovým autoritám. Ale keď ide o konkrétnu politickú agendu: sú ako by ich jedna mater mala. V nej sa medzi sebou ani trochu nebijú. Vo vzťahu k vojne, k Rusku, k Západu, k tomu, ako by mal byť organizovaný náš sociálno-ekonomický systém, a samozrejme aj k predčasným voľbám a k referendu. Ako skutočné osobnosti spoločne oslavujú starých bardov z komunistického obdobia, či už v oblasti kultúry, alebo vedy, ale stále viac aj politiky. Ľavičiari tu svorne budujú dojem, že jediný, kto na Slovensku naozaj vie spravovať spoločnosť, sú oni. Vie niekto o niečom, v čom sa ich politika líši? Je to tak trochu výsledkom Ficovho politického majstrovstva, ale hlavne mu v tom pomáha sila dedičstva boľševickej mentality. Stačí im čakať.

To veru demokratická pravica je v oveľa horšej kondícii. Konzervatívci a liberáli si nevedia prísť na meno, starí žiarlia na mladých a mladí za všetko zlé vinia starých, nikomu sa už nechce učiť sa, nevedú sa skutočné rokovania a každý si hľadí iba seba, a svoju agendu. Vzájomne sa urážame, znevažujeme, takže to napokon naozaj vyzerá, že osobnosti rastú iba v ľavicovom prostredí. A s týmto chceme ísť pred voličov? Toto je skutočná kríza. Je mi jedno, čo o týždeň urobí Matovič, Sulík či Heger. Ale nie je mi jedno, ako sa vysporiadame s týmto hlbokým rozvratom demokratickej pravice. I keď to azda teraz tak ani nevyzerá, ale bez inteligentnej pravicovej politiky, schopnej spolupráce i napriek rôznym ideologickým rozdielom a individuálnym záujmom, sa Slovensko z ťažkého ekonomicko-sociálneho marazmu nevymotá. A ak sa hrozby súčasného rozbúreného sveta zamerajú na Slovensko, nebudeme im schopní čeliť.