Ten vzostup strán, ktoré majú v programe rozložiť a znefunkčniť Európsku úniu, mi pripomenul skvelý odsek španielskeho filozofa José Ortegu y Gasseta, ktorý vo svojej knižke “Vzbura davov” pred skoro sto rokmi o duševnom stave davov napísal: “Zaujíma ich len ich blahobyt, bez toho, aby sa zaujímali o príčiny tohto blahobytu. Pretože vo výhodách civilizácie nevidia zázračný vynález a stavbu, ktorú možno uchrániť len veľkým úsilím a opatrnosťou. Domnievajú sa, že ich úlohou je tieto výhody iba dôsledne vyžadovať, akoby boli vrodenými právami. V búrkach z biedy volajú davy o chlieb a ako prostriedok užívajú ničenie pekární. To môže slúžiť za symbol správania sa, ktoré v širších a zložitejších rozmeroch prejavujú dnešné davy voči civilizácii, ktorá ich živí…” I tí dnešní bojovníci proti “európskej pekárni” sa správajú podobne. Trápi ma však, že “pekári” sa nechali zatlačiť do defenzívy. Akoby tu o silnej Európe, ktorá bude robiť to, čo my sami nikto z nás nedokážeme, nemal skoro nikto odvahu otvorene nahlas hovoriť. To mi teda chýba a dosť ma to štve!