Útok na Kapitol vo Washingtone 6.januára 2021 hovorí o dobe, v ktorej žijeme veľa. Amerika sa stala po vyhlásení nezávislosti USA symbolom slobody. Túto slobodu chránili pravidlá a inštitúcie. Predovšetkým Kongres USA sídliaci v Kapitole. To nebola nejaká americká propaganda. Milióny ľudí prúdili z celého sveta, aby naplnili svoj sen o slobodnejšom živote. Títo ľudia urobili svoju novú vlasť veľkou. Zrodilo sa to z ich túžby a práce. Šlo ale ľuďom, ktorí v úvode tohto roku dobyli sídlo Kongresu ešte stále o slobodu? Myslím si, že v istom zvrátenom zmysle áno. Ale nie o tú slobodu, o ktorú sa usiloval kedysi antický Periklés. Ani o slobodu Kristových učeníkov, o ktorej písal Apoštol národov. A ani o slobodu pre každého, o ktorú bojoval Voltaire. Ani o to oslobodenie spod závislostí od druhých, o ktorú šlo americkým otcom zakladateľom, či o ktorú šlo aj našim štúrovcom, ba o ktorej svojim spôsobom písal dokonca aj Marx. A už vôbec im nešlo o slobodu ducha, o ktorej v bratislavskej katedrále rozprával pápež František. Sloboda útočníkov v Kongrese sa nezaujíma o slobodu iných. Toto slovo pre týchto ľudí znamená proste to, že si želajú mať právo robiť, čo sa im chce. Túžbu po takejto sebeckej slobode zapaľujú manipulátori dnešného sveta a vyhrávajú s ňou voľby. Je to egoistická sloboda, ktorá vidí v túžbe po slobode iných konkurenciu. Toto nie je zďaleka iba problém Trumpa a Ameriky. Je to znamenie tejto doby. Ohrozuje samotné základy demokratického usporiadania spoločnosti. O hlbších dôvodoch prečo to tak je, a aké ozdravujúce procesy sa voči tomuto trendu spúšťajú, teda o semienkach novej nádeje pre budúcnosť, sa zamyslíme zajtra.