Keď o pol piatej ráno 22.júna 1941 informovali sovietsky šéf rezortu obrany Timošenko a náčelník generálneho štábu generál Žukov Stalina o tom, že Nemci bombardujú sovietske mestá na Ukrajine, v Bielorusku a v Pobalti, sovietsky vodca spontánne reagoval, že je to azda akési pirátstvo nemeckého wehrmachtu. „Pokiaľ je potrebné zorganizovať provokáciu, sú nemeckí generáli schopní nechať bombardovať i svoje mestá…Hitler o tom určite nič nevie,“ píše vo svojich pamätiach Žukov. Ešte i vtedy diktátor diktátorovi dôveroval. Je to mentálny svet autoritatívnych vodcov veľmocí. Stalin nepochybne veril, že tak, ako si s Hitlerom rozdelili Poľsko, budú si deliť aj ostatný svet. Na šťastie pre svet, Hitlerovi to nestačilo, chcel všetko. Aj z tejto epizódy spred 79 rokov je podľa mňa jasné, že paktovanie s Hitlerom nebolo iba Stalinovou taktikou na získanie času, ako nám to chce dnes nahovoriť Putin. Imperiálne zámery sa vždy balia do pekných rečí, a keď zlyhajú, potom do prekresľovania histórie. Vlády malých štátov, akým je aj Slovensko, by mali byť pri takýchto špekuláciách mocných vždy v strehu, a malo by im byť hlave jasné, kam geopoliticky patria. Je to náš životný záujem.