Kresťansko-demokratická reflexia návštevy pápeža na Slovensku (4) Jednota otvoreného srdca

František vo svojom prvom vystúpení pred členmi Ekumenickej rady cirkví pokračoval ďalšou otázkou, ktorá je o spytovaní svedomia všetkých nás, kresťanov: “A ďalej, uspokojac sa s chlebom a istotami, nestratili sme azda elán v hľadaní jednoty, za ktorú prosil Ježiš? Jednoty, ktorá vyžaduje zrelú slobodu silných rozhodnutí, veľa odriekania a obety, ale je predpokladom, aby svet uveril…
Je ťažké žiadať si Európu viac inšpirovanú evanjeliom, ak nás netrápi, že ešte nie sme plne zjednotení medzi sebou na tomto kontinente a že sa o seba navzájom nestaráme.”
 
Nie je to otázka teologických sporov. Za každým rozdelením skoro vždy stáli sebecké záujmy. Len ich nositelia sa pri tom často ukrývali za náboženské heslá a nimi sa pasovali za pravoverných. Svojimi spormi diskvalifikovali ono veľké učenie a príklad Toho, o kom často a radi hovorili, ale konali inak. A netýka sa to iba cirkevných hodnostárov. I my, kresťania, čo žijeme v občianskej spoločnosti, nesieme zodpovednosť za to, či vo svojej činnosti pracujeme len pre svoje komunity, alebo máme, ako milosrdný Samaritán otvorené srdce pre každého, kto je našim blížnym. Teda naozaj pre každého. Takúto jednotu, nie doktrinálnu, ale jednotu otvoreného srdca potrebuje aj kresťanská demokracia.