Keby som bol na mieste predsedu vlády, neváhal by som so stíhačkami ani deň. Nám sú nanič a Ukrajincom môžu zachraňovať životy. Nevšímal by som si, čo hovoria tí, ktorí si želajú víťazstvo agresora. A netrápilo by ma ani čo je napísané v ústave. Nikto nevie, ktoré sú to tie základné otázky zahraničnej politiky, lebo tie tam výslovne uvedené nie sú. Mohol by to dotvoriť ústavný súd, ale kým to neurobí, prednosť má zachraňovanie ľudských životov. A keby azda raz nejaký zlomyseľný sudca rozhodol, že som v tejto veci nemal konať, a mal som sa nečinne dívať, ako ruské rakety zabíjajú bezbranných ľudí na zastávkach autobusov a na iných podobných, strategicky významných cieľoch, tak pôjdem aj do väzenia bez výčitiek svedomia a dokonca rád, lebo budem vedieť, že moje rozhodnutie pomohlo ľuďom, čo bojujú o prežitie. Odporný je mi ten alibizmus, kde si toto rozhodnutie ústavné orgány prehadzujú ako horúci zemiak, z vlády na parlament, z parlamentu na prezidentku. Je to otázka výkonnej politiky a príslušným výkonným orgánom je tu vláda. Na riadenie štátu treba mať odvahu rozhodovať vtedy, keď treba. Kto rýchlo dáva, dvakrát dáva, odkazuje ľud.