Matovič rozbieha predvolebnú kampaň. Len kto nechce, nevidí. Rozbieha ju s vášňou a invenciou jemu vlastnou. Treba uznať. A nepodceňovať. Hlavným rivalom v tomto nadchádzajúcom zápase však už nebude mafia, ale liberáli. Svet podľa Matoviča je opäť jednoduchý. To liberáli rozkladajú základ štátu, rodinu, oni sú už dohodnutí s mafiou, oni zradili tak, ako ostatne už aj v minulosti. Potrebuje novú hru a má ju. Prekresľuje bojovú politickú mapu Slovenska a strháva k sebe i takých, čo si to zatiaľ neuvedomujú, alebo nemajú guráž tejto “konzervatívnej revolúcii” vzdorovať. Kresťanskodemokratické hnutie je dnes mimo parlamentu a preto si môže zdanlivo dovoliť luxus do tejto bitky nevstupovať a počkať, ako dopadne. Ale nie volebné výsledky, lež účasť a jasné postoje v hlavných zápasoch doby, budujú skutočný význam politických strán. Tie, ktoré sa držia bokom, upadajú do zabudnutia. Pre mňa, ako voliča, ktorému leží na srdci predovšetkým to, aby sa na Slovensku udržala pluralitná a slobodná spoločnosť, je veľmi dôležité vedieť, že môj hlas v nijakej možnej budúcej kombinácii tento formujúci sa agresívny front proti liberálnej demokracii neposilní. Bolo by dobre, keby KDH dalo jasne najavo, že v tejto Matovičovej hre nehrá. A že ten agresívny útok proti liberálom nezdieľa. Liberálne zmýšľajúci muži a ženy boli našimi spojencami v zápase s komunistickým režimom. Boli našimi spojencami v zápase s Mečiarom. Boli sme spojencami v zápase o miesto Slovenska v Európe a vo svete. Toto spojenectvo potrebujeme vzájomne i naďalej. Inak nebude dobre. Mimochodom, bolo by fajn, keby to bolo jasné aj Hegerovi.