Keby sa aj v zaručene anonymnom prieskume v lete roku 1977 pýtali ľudí u nás, či si želajú, aby muži a ženy Charty 77 uspeli so svojou požiadavkou, aby totalitný štát dodržiaval aspoň to, k čomu sa dva roky predtým v Helsinkách zaviazal, koľko percent by asi tak vtedy odpovedalo kladne? Dobre si pamätám na ten čas. Čo hovorili a ako sa správali vtedy ľudia. Ak by to bolo desať percent, tak by som sa z nich v tom čase veľmi tešil. Teraz je to predsa len už lepšie. Tak fifty-fifty. Ale jedno sa nezmenilo. Keď Rusi prehrajú a zločinecký Putinov režim sa rozsype, potom zrazu budete márne hľadať takého, kto si v septembri 2022 želal, aby vyhrali. Azda okrem môjho starého kamaráta, ktorý bohužiaľ stratil cit pre spravodlivosť, ale zostalo mu potešenie veslovať proti prúdu. Takéto prieskumy totiž ani trochu nie sú o tom, čo si ľudia naozaj myslia. Ony sú svedectvom úplne inej, dosť neušľachtilej charakterovej črty. Skúsme to však zobrať pozitívne. Zhruba polovica z nás sa tejto črty už zbavila. Tých tridsať rokov slobody predsa len čosi prinieslo. A na tom sa dá stavať!