Môže o odpustenie žiadať politik, ktorý si založil svoju politickú existenciu na neustálom obviňovaní každého, kto mu skríži cestu? Môže, ale musel by sa veľmi zmeniť. Inak je to celkom nedôveryhodné a pokrytecké gesto. Ale dotkol sa tým vážnej témy, ktorá si v nedeľu, v deň Pánov, zaslúži trochu pozornosti. Kresťanstvo prináša do tvrdého sveta, v ktorom platí princíp “oko za oko, zub za zub” zdanlivo nespravodlivú požiadavku milosrdenstva. V osobnom živote je to ťažko, ale odpustiť je vždy mojim suverénnym rozhodnutím. Ba i nastaviť druhé líce. Lenže ak som zodpovedný za druhých, za svoj ľud a vidím krivdy, ba dokonca neraz i násilie, odpúšťať za nich iste nemám právo. Naopak, v demokracii mi práve títo ľudia dali mandát, aby som ich bránil. Zdá sa, že v politike sa požiadavka kresťanského milosrdenstva uplatniť veľmi nedá. A predsa, máme i skvelé príklady, že to ide. A že to môže byť ozdravujúco blahodarné pre budúcnosť národov. Nemecko-francúzske zmierenie po dvoch krvavých vojnách prinieslo základ pre mier v Európe na desaťročia. Vyžadovalo to veľkú politickú odvahu vodcov oboch národov. Ale tomuto aktu odpustenia predchádzal boj a drvivá porážka zvrhlého nacistického režimu. Myslím, že najlepšie to vyjadril ešte počas vojny britský premiér: “Vo vojne rozhodnosť, po porážke vzdor, po víťazstve veľkomyseľnosť a v mieri dobrá vôľa.” Trochu odvahy a odhodlania k takémuto “politickému milosrdenstvu” by sa nám hodilo i tu na Slovensku. Stačilo by ubrať z toho permanentného rozdúchavania nenávisti voči politickým protivníkom a rivalom, a potom by sme mohli do budúcnosti hľadieť s väčšou nádejou. Falošné gestá však ani trochu nepomôžu.