Moja skúsenosť s demokratickou politikou

Ak chcete v politike presadiť niečo, o čom ste presvedčení, že je dobré pre život a budúcnosť národa, pripravte sa na to, že to takmer nikdy nepôjde hneď, a ak sa vám to podarí, nikdy to nebude presne tak, ako ste si to vysnívali. Musíte mať obrovskú výdrž, trpezlivosť a vytrvalosť. A musíte to neustále vysvetľovať, pripomínať a argumentovať, prečo to je dobré. Ľudia, ktorí s tým nebudú súhlasiť, alebo to proste nebudú chcieť z rozličných dôvodov, budú proti vám bojovať, priamo, ale i zákerne poza bučky. Často i vlastní. Budú sa vás pokúšať diskreditovať a znevažovať. Možno i kriminalizovať. To všetko musíte uniesť. Vy si tiež nemusíte klásť obrúsok pred ústa a môžete si dovoliť aj tvrdú reč. Ale jedno nesmiete: ukázať, že ľuďmi, ktorí volia a podporujú niečo iné, pohŕdate. Tie nálepky, ako “luza” alebo “dezoláti”, tie sú cestou k rozdeleniu, ktoré sa vám už nepodarí prekonať. Nezabudnime nikdy, že všetci, i tí, ktorých sa vám nepodarí získať a presvedčiť, patria tiež k tomu ľudu, o ktorom spieva tak krásne Marta Kubišová. Teda k ľudu, ktorého vláda jeho vecí patrí jemu. Vážme si túto základnú demokratickú axiómu! A neklesajme na duchu, ak sa nám bude často zdať, že sa nám nedarí! Pokiaľ sa pokušeniu pýchy a pocitu nadradenosti vyhneme, aj ak sa nám bude zdať, že pri presadzovaní všetkých vecí, ktoré sú naozaj pre život národa dobré, budeme skoro stále akoby v menšine, ak vydržíme, tak ich napokon presadíme. Je to moja životná skúsenosť.