Mrzačenie ústavy

Predstava, že ústavou sa stane čokoľvek, na čom sa dohodne v nejakom momente histórie národa náhodne zvolená, alebo dokonca pozbieraná ústavná väčšina poslancov, je mrzačením základného zákona štátu. Skutočná ústava má byť uzdou verejnej moci. Aby chránila slobody a základné práva jednotlivcov. Aby sme sa v zápase o moc nepozabíjali (v mäkšom variante nepozatvárali). Aby bolo jasné akú zodpovednosť a pred kým nesú nositelia moci. A aby víťazi v politickom boji nemohli porazených vytlačiť do pozície občanov druhej kategórie. Preto každá zmena ústavy je vážnou vecou. Chápem ústavný súd, že v podmienkach ostrého politického zápasu niektoré jeho rozhodnutia nie sú a ani nemôžu byť mimo neho. Ale ak si chce uchovať svoju autoritu, tak by mal poctivo uvažovať nad tým, čo lepšie naplní účel ústavy v štáte. A to aj ak by raz boli politické figúrky rozložené inak. Myslím si, že zablokovanie referenda o skrátení volebného obdobia nebolo takýmto poctivým nadčasovým rozhodnutím ústavného súdu. Ale predstavy o tom, že to je možné s ľahkosťou obísť zmenou textu ústavy hlasovaním v parlamente, sú, ako som už napísal vyššie, pokračovaním jej mrzačenia. A rozkladu demokratického štátu.