Dnes to bude o základných hodnotách, ku ktorým sa pri svojom zrode Kresťanskodemokratické hnutie prihlásilo. Hovorí o nich druhá kapitola Programového vyhlásenia KDH z februára 1990. Týmito slovami:
„Kresťanstvo nám sprístupňuje aj tri základné duchovné hodnoty, na ktorých je vybudovaný celý náš program: slobodu, solidaritu a spravodlivosť. Všetky tri navzájom úzko súvisia. Sloboda nie je možná bez spravodlivosti, ani spravodlivosť bez slobody a obidve sú možné len v solidarite.
– Sloboda je zdrojom, prameňom životných a tvorivých síl človeka.
– Spravodlivosť znamená rovnosť všetkých ľudí pred zákonom a zároveň rovnosť sociálnych predpokladov a možností pre rozvoj človeka.
– Solidarita znamená schopnosť byť jeden pre druhého, byť jeden pri druhom.
Tieto hodnoty chceme chrániť a rozvíjať vo všetkých oblastiach spoločenského a politického života.
Sloboda v hospodárskom živote vedie k trhovému hospodárstvu, v politickom živote k pluralite strán a v myslení k pluralite názorov.
Spravodlivosť v hospodárskom živote vyžaduje úctu k sociálnym hodnotám, v politickom živote úctu k právu a v myslení úctu k pravde.
Dosiahnuť slobodu v spravodlivosti a spravodlivosť v slobode umožňuje solidarita, ktorá je solidaritou nielen medzi rovnako zmýšľajúcimi, ale aj medzi odlišnými nerovnými, ba aj medzi protivníkmi.
Nechceme pripustiť, aby sa sloboda a spravodlivosť navzájom odcudzili.“
Myslím si, že to boli vtedy, na začiatku, keď sme sa všetci pustili do onoho dobrodružstva slobodnej spoločnosti, prorocké predsavzatia. Stále aktuálne, lebo sme ich ešte zďaleka na Slovensku nenaplnili, ale pre skutočnú kresťanstvom inšpirovanú politiku by ony mali byť základom. Nie ideologické, náboženské, či kultúrne predstavy o svete, ktoré máme v pluralitnej spoločnosti celkom prirodzene rozličné. A je to tak dobre. Našou najvnútornejšou politickou motiváciou by však mali byť naše základné politické hodnoty schopné spájať. Teda, ako sme si to povedali pri kolíske nášho hnutia – sloboda, spravodlivosť a solidarita. Povrchne sa k nim môže prihlásiť samozrejme kto chce, ale aby sa stali hlbokým zdrojom našich postojov a skutkov, to vyžaduje často nemálo občianskej a politickej odvahy.
Zo všetkých tých slov nášho pôvodného programu o našich základných hodnotách, o tom, čo si v politickom živote ceníme ako náš politický grunt, chcem dnes vybrať jednu nenápadnú výzvu, ku koncu citovanej kapitoly. Je o solidarite, ktorá by mala byť nielen medzi rôznymi, ale aj medzi protivníkmi. Počas Nežnej revolúcie sme to čiastočne zakúsili. A vďaka takejto solidarite bola naozaj nežná. Netiekla krv. Vydobyli sme si tým úctu pred celým svetom. Ako ďaleko sme ale od takejto hodnoty dnes! A ako by sa nám takáto solidarita v tejto dobe zišla! A kto iný by mohol byť jej nositeľom, ak to nebudeme my, kresťania?
Často sa tu v našich politických prekáračkách naťahujeme, kto je v súčasných zápasoch spojencom a kto protivníkom. Milí priatelia, našimi prirodzenými spojencami môžu byť len tí, čo si ctia tie základné politické hodnoty, ktoré sú v našej DNA.