Cyklus pripomenutí toho, čo bolo v Programových zásadách KDH, schválených 17. februára 1990 ustanovujúcim zjazdom hnutia v Nitre, zakončím dnes, v predvečer výročia Zamatovej revolúcie, zhrnutím.
Aké bolo teda to hnutie kresťanov, ktoré vzišlo z revolučných zmien Novembra 1989? Najskôr ale, aké nebolo:
-Nebolo konzervatívne. Lebo nechcelo brániť ani obnovovať žiadne spoločensko-politické usporiadanie, ktoré tu bolo kedy v minulosti a malo jasnú vôľu podieľať sa na tom, čo nové vtedajšia dejinná chvíľa prinášala.
-Nebolo ani cirkevno-klerikálne, lebo sa na jeho formovaní zúčastňovali tak katolíci, ako aj evanjelici, a bolo otvorené všetkým ľuďom dobrej vôle. I tí, čo sme pochádzali z väčšinovo katolíckeho prostredia, sme čerpali zo skúsenosti vnútornej slobody bojujúcej podzemnej cirkvi z časov komunistického útlaku. Oficiálna cirkevná vrchnosť, čo dovtedy kolaborovala s ateistickou mocou, nehrala pri vzniku tohto hnutia žiadnu rolu.
-A už vôbec sme nechceli byť ani ako biblickí farizeji a zákonníci, čo sa cítili povolaní súdiť ľud. Chceli sme spájať, nie rozdeľovať. Nechceli sme triediť občanov na našich a nie našich, ale ani napríklad na ústavne konformných a ústavne nekonformných.
-A napokon, rodiace sa Kresťanskodemokratické hnutie predovšetkým nechcelo byť len stranou pre seba, pre svoj „segment“ voličov, ale vyjadrovalo veľkú vôľu budovať demokratický štát pre všetkých.
Chcem zdôrazniť, že to vtedy nebola len nejaká úzka skupina ľudí, alebo akási intelektuálna, či náboženská alebo záujmová klika, ktorá by sa rozhodla založiť politickú stranu s nejakou svojou ideou, alebo záujmom, pre čo by sa usilovala získať podporu a vstúpiť do súťaže o podiel na moci. Kresťanskodemokratické hnutie povstalo z onoho mohutného ľudového pohybu, čo povalil staré, stuchnuté poriadky. Ešte v novembri 1989 viacerí katolícki a evanjelickí bojovníci (a aj jedna bojovníčka) za ľudské a náboženské práva sformulovali a podpísali výzvu na zakladanie kresťansko-demokratických klubov. Odozva bola neuveriteľne rýchla a početná. O dva a pol mesiaca, keď sa zišiel zjazd zástupcov týchto klubov sa ich členovia a podporovatelia mohli už rátať na desaťtisíce. Len v samotnej Nitre sa ich onoho 17. februára zišlo tisíc. A vedeli veľmi dobre, čo za hnutie tam idú oficiálne ustanoviť. Lebo, ako som už napísal, návrh toho, akí chceme byť a čo chceme vo svojej politike presadzovať, teda návrh Programového vyhlásenia KDH, bol publikovaný už niekoľko dní vopred, pred zjazdom, vo vtedy už verejne rozširovanom týždenníku Bratislavské listy. A delegáti zjazdu sa s takýmto charakterom svojho politického subjektu stotožnili. Slávnostne sa zaviazali, že my, kresťania, chceme prinášať svetu oslobodzujúce slovo, ktoré premieňa účelové spolužitie ľudí na sviatok porozumenia a lásky.
Istý môj priateľ mi k jednému z mojich príspevkov tohto cyklu o programových východiskách KDH vo svojom komentári napísal, že keby sa to hnutie takým naozaj stalo, tak by malo dnes dvadsať percent. Avšak vidí to vraj tak, že taký charakter politiky chce v KDH už len zanedbateľná menšina členov. Ale, konštatoval na záver svojho komentára, je to podľa neho dobre, pretože čo by si s tými dvadsiatimi percentami v takomto zložení hnutie počalo? Neviem to spočítať, a azda nám z toho prvotného oduševnenia naozaj veľa nezostalo. Ale keby bolo zostalo, alebo ešte lepšie, keby sme sa odhodlali k reforme, ktorá obnoví východiskové zameranie KDH, teda to skutočné DNA, s ktorým vzniklo, tak to by potom hralo inú ligu. A dobre by vedelo, čo sa od neho očakáva.
Jeden z bývalých predsedov KDH razil tézu, že hnutie by malo zápasiť o pozíciu jednej z troch najsilnejších strán v našej vlasti. Ja som presvedčený, že tak koncipovaná kresťanská demokracia, ako ju prijal ustanovujúci zjazd KDH, by mala potenciál súťažiť o to, aby bola najsilnejším politickým na Slovensku. A mali by sme celkom jasno, čo chceme: nebúrať, ale budovať. Lebo v našej DNA bolo chrániť tú rodiacu sa politickú slobodu a vnášať do nej aj niečo navyše pre všetok náš ľud. Aby pluralita, na vzniku ktorej sme sa podieľali, bola našim bohatstvom rôznych predstáv a pohľadov, ale aby sme v nej boli schopní a ochotní hľadať dohodu na tom, čo je pre nás všetkých spoločné, prospešné. A podstatné. Pretože len tak sa dá vyviesť ľud našej domoviny z politického, ekonomického a sociálneho rozkladu.
Kresťanská demokracia v tejto dobe potrebuje takúto poctivú reformu, a nemám pochybnosť, že ak na ňu nájde odvahu, bude aj Slovensko potrebovať kresťanskú demokraciu.