Na dnešný pamätný deň je dobre si pripomenúť čosi, na čo v zápale vnútropolitického zápasu našej pluralitnej spoločnosti dosť zabúdame. Totiž, že ak by nejestvoval žiaden bod, na ktorom sa i v tejto našej rôznosti dokážeme dohodnúť, tak budeme pluralitní, ale nebudeme spoločnosť. A s najväčšou pravdepodobnosťou skôr, či neskôr prídeme aj o tú pluralitu. Preto je základný zákon štátu tak dôležitý. Ústava je viac, než len súhrn praktických ústavných noriem na spravovanie štátu. Je symbolom toho, čo z ľudu, ktorý žije v štáte buduje spoločenstvo. Čo z nás robí Slovensko. Zároveň je to štátotvorná základňa, ktorá medzi nami, čo máme rozdielne predstavy, ideály a záujmy, udržiava ducha slobodného, pluralitného zriadenia. Nezabudnime však, že práve tú slobodu a pluralitu si zachováme iba vtedy, keď si napriek našim legitímnym zápasom o predstavy, ako spravovať štát, budeme vždy uvedomovať, že rovnaké právo na život v našej domovine majú aj tí, s ktorými nesúhlasíme. Slovensko tvoria tak liberáli, ako aj kresťanskí demokrati. I keď s nimi teraz politicky zápasíme, do rodiny našej vlasti patria aj smeráci, či národniari. A aj tí malí, ktorých je mnoho, a uchádzajú sa o miesto na slnku často aj celkom podivuhodným spôsobom. Aj tí patria k nám.
My starší sme zažili časy, keď sa jedna politická svorka pokúsila zničiť, zastrašiť a pozavierať ostatné. Bola to tragédia a štát, ktorý na to zneužili, napokon po rokoch neobstál. Nech sa to už nikdy nevráti! Policajné metódy, udavačstvo, lámanie slobodnej vôle ľudí, to už v našom verejnom živote nesmieme dopustiť. Ani v mene tých najušľachtilejších ideálov. Chráňme si slobodu nás všetkých v mnohosti, v ktorej tu medzi Dunajom a Tatrami žijeme! Len tak si zachováme toto naše spoločenstvo ako jeden ľud, a len tak budeme schopní obstáť aj v ťažkých časoch. Kým si ako občania, i ako politické strany nezačneme dostatočne uvedomovať, že jestvuje niečo ako životný záujem našej vlasti, a kým nebudeme pripravení dávať naše záujmy s týmto spoločným životným záujmom do súladu, tak toto spoločenstvo, o ktorom hovorí naša Ústava, teda náš štát, bude hračkou v rukách druhých. Nie preto, že sme malí, nie preto, že máme oproti iným málo kanónov, či nízke HDP. Bude to preto, lebo nebudeme mať vnútornú silu, o ktorú by sme sa v čase skúšky mohli oprieť. Budovať takúto vnútornú silu, to, priatelia, v tejto dobe nie je ani trochu ľahké a už vôbec nie samozrejmé. Všetci však nesieme za to, čo bude, svoj diel zodpovednosti.
Aspoň na Deň Ústavy by sme si mali spomenúť na tento základný, štátotvorný ústavný inštinkt. Veľmi nám chýba.