“Dosiahnuť mier je ťažšie, ako viesť vojnu,” povedal muž s prezývkou ´tiger francúzskej politiky´ Georges Clemenceau, niekoľkonásobný premiér, ktorý viedol Francúzsko aj v čase, na ktorý si spomíname dnes. V deň, keď skončila Veľká vojna. Prvá svetová. Vtedy už starý a skúsený muž o tom naozaj niečo vedel. Lebo ako píše historička Margaret Macmillanová (inak vnučka zas britského premiéra), ktorá sa zaoberá vojnou, ako historickým fenoménom, sprevádzajúcim ľudstvo odkedy o jeho dejinách niečo vieme: “Štáty sa príliš často začnú správať nepriateľsky a vôbec neuvažujú o tom, čo by týmto správaním chceli dosiahnuť a v akom mieri by mali žiť.” Možno by bolo dobre popri spomienkach, oslave veteránov a červených makoch sa cvične zamyslieť, či máme i vo vnútri nášho vnútorne rozdeleného národa nejakú predstavu, ako by sme raz mohli v mieri žiť aspoň sami so sebou tu na Slovensku. Lebo viesť vojnu (aj keď zatiaľ len v srdciach a slovami), to nám už celkom ide.