Pápež František svojim úsilím o synodálne spoločenstvo chce vyviesť Cirkev z umŕtveného stavu, kam ho doviedlo prihorlivé a dlhodobé rozdeľovanie ľudí na tých, čo patria k nám a tých, čo našu pravdu neprijímajú. Je to logika Kongregácie pre náuku viery, ktorej postavenie v Katolíckej cirkvi bolo po stáročia exkluzívne. Jej predchodkyňou bola inkvizícia. Už Druhý vatikánsky koncil však prišiel z dôrazom na ohlasovanie Ježišovho sna všetkému ľudu. A to bez ohľadu na to, ako čisto a čomu verí. Lebo tak konal sám Majster vo svojom živote a to bol aj odkaz jeho učeníkom pri jeho odchode: “Choďte a učte všetky národy…!” Synodálna Cirkev, o ktorej hovorí František polstoročie po koncile, v tom pokračuje. Spoločne kráčajme, i keď sme rôzni. I keď by sa to inkvizícii v mnohých prípadoch azda nezadalo byť čisté. Ale Ježišov sen nebol snom o čistote viery, ale o láske k Bohu a medzi blížnymi. I napriek tomu, že svojimi názormi a asi ani životmi zďaleka nie všetci zodpovedajú (zodpovedáme) prísnym kritériám Kongregácie pre náuku viery. Veľmi potrebujeme takúto synodálnu mentalitu spoločného kráčania životom! A nielen v Cirkvi. V celej spoločnosti. Lebo inkvizičné videnie sa v týchto časoch zmocnilo práve sekulárnej spoločnosti.