Predvolebné nedeľné zamyslenie, pre tých, ktorí sa v politike hlásia ku Kristovmu snu. I počas zápasu o hlasy je dobre si pripomenúť, ktoré prikázania označil náš Majster za najdôležitejšie. Za také, čo sa v nich ukrýva vlastne všetko (“celý Zákon a Proroci”). Lásku k Bohu a lásku k blížnemu. A na všetečnú otázku, kto je našim blížnym, potom Ježiš rozpovedal podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Teda o blížnom, ktorý “k nám” nepatrí, ale svoju lásku vyjadruje skutkom. Podľa mňa je veľmi užitočné, aby sme si i v politickom zápolení boli vedomí, že nie tí, čo hovoria Pane, Pane, teda, čo majú plné ústa kresťanstva v očakávaní, že za to získajú hlasy pobožných ľudí, sú skutoční učeníci Ježiša, ale tí, čo plnia jeho vôľu. Teda predovšetkým tie dve najdôležitejšie prikázania. A to zďaleka nie len vo sfére materiálnych potrieb. Veď ako veľmi potrebujeme skutočne spravodlivú spoločnosť, ale i pre tých, ktorí nepatria k “nám”? A ako veľmi potrebujeme, aby sme si vzájomne rešpektovali svoju slobodu? Teda, ako veľmi potrebujeme praktické skutky lásky k blížnemu, i keď nepatríme k rovnakému klanu? Takých kresťanov potrebuje súčasná brutálna politika ako soľ. (Aby sme boli naozaj “soľou zeme”.)