Občas skoro závidím niektorým ľuďom, ako jednoducho vidia náš svet. Nejestvuje nič, čo by ich mohlo zaskočiť. Politické usporiadanie spoločnosti v ich hlavách má jasný poriadok. Tu sme my, dobrí, a na druhej strane barikády sú oni, zlosynovia. Takýchto “poriadkumilovných” ľudí nájdeme vo všetkých politických stranách a ideologických prúdoch. Ľuďom s týmto myslením stačí vlastne veľmi prostý politický program. Ide im o to, aby oni, teda dobrí, tých zlých (ktorých množina je dosť premenlivá a má tendenciu narastať) porazili, a potom ich vykázali tam, kam patria. Do opozície, prípadne do väzníc a jakobíni pod gilotínu. Všetko ostatné v ich programoch má slúžiť tomuto ich skutočnému cieľu. Takto jednoducho a zrozumiteľne to títo ľudia vidia. Má to jediný háčik. Tento svet taký nie je. Je zložitejší. A i my, každý z nás, máme v sebe nielen srdce a um, ale nájde sa aj žlč a celý kopec rozličných žiadostivostí. A okrem toho, tento svet i našu spoločnosť treba spravovať, aby sa v nej dalo dôstojne žiť. A tvoriť budúcnosť, ktorá by mohla byť aspoň o trochu lepšia, ako je prítomnosť. Preto je verejný život, a hlavne činnosť, ktorej výslednicou náš spoločný život je, teda politika, nielen drámou, ale aj umením. Nie každý na ňu má. Bolo by dobre na to myslieť, keď pôjdeme vo volebnej miestnosti za plentu!