Maďarské voľby by mali byť pre nás mimoriadne vážnym poučením. Na ostrieľaného politického bojovníka jeho súperi proste nemali. Politika nie je salónna hra. Je to zápas o túžby a vášne miliónov ľudí. S vojnou za humnami ešte tvrdší, ako obvykle. Orban to teda vie. Treba uznať. A mali by sme si položiť aj veľmi dôležitú otázku: kto na to má u nás? Myslím si, že ešte máme pár mesiacov čas, ale nie je ho veľa. Využime tento čas na to, aby sa tu znovu sformovala politická sila, ktorá dokáže bojovať predovšetkým o dušu nášho ľudu. A proti zákernej, a pre mnohých frustrovaných ľudí i podmanivej politike skúsených politických demagógov postaví lepšiu a príťažlivejšiu perspektívu. Politickú silu, čo bude týchto vodcov odhaľovať, ako skutočných politických travičov studní, ktorých zámerom je návrat do šedej zóny vplyvu východného impéria. Lepšia perspektíva tu ale jestvuje, len treba o ňu bojovať tam, kde sa o osude národa rozhoduje. Medzi ľuďmi. Pochopia, lebo generácie našich predkov boli súčasťou európskeho teritória, chodili do kostolov západného kresťanstva a to extempore štyridsiatich rokov východného zajatia si nevyvolili, ale nám ho vnútili. Slovensko sa po roku 1998 stalo tigrom Európy, a má potenciál na to, aby ním bolo i po tejto vojne. Musí tu však byť niekto, kto bude vedieť a mať energiu prinavrátiť našej domovine druhý dych. Inak sa môže stať, že budeme musieť platiť v rubľoch nielen za plyn, ako pripúšťa nešťastný predseda jednej z vládnych strán, ale za oveľa viac.