Nie je to dobrý trend, keď sa do ústavy dostávajú veci, ktoré do nej nepatria. Ústava má upravovať charakter a rozdelenie verejnej moci, ako aj ochranu občanov pred jej zneužitím proti nim, teda ich základné práva a slobody. Toto by mala byť veľmi stabilná kostra každého demokratického štátu a politika by sa mala naučiť sa podľa týchto základných pravidiel správať. Politika je dynamická a v pluralitnom režime je súťažou medzi rozličnými programovými predstavami. Podľa mňa, je vyložene nešportové využívať (zneužívať) náhodou utvorenú ústavnú väčšinu na to, aby si akákoľvek garnitúra svoju programovú predstavu o akejkoľvek, i dôležitej verejnej otázke, mimo tých základných mocenských pravidiel, “zabetónovala” ústavnou normou, aby ju podľa možnosti už v budúcnosti nebolo len tak možné zmeniť. I do novely, ktorú schválil tento týždeň parlament, sa bohužiaľ votrel tento neblahý trend. A to dokonca ako len ako doplňujúca sústava návrhov. Po už skoro tridsiatich rokoch by sme sa už mali naučiť, čo patrí do ústavy a čo nie!