Nás kresťanov v tomto roku dosť mrzelo, že boli znovu zavreté kostoly. Niektorí v tom dokonca videli akúsi neprajnosť tých, čo nás nemajú radi. Ale buďme spravodliví! Celý svet bojuje proti neviditeľnému nepriateľovi a nikto presne nevie čoho všetkého a dokedy sa budeme musieť zriekať. Ale ja v zatvorených kostoloch vidím aj oveľa hlbšie a dokonca istým spôsobom povzbudzujúce znamenie. A azda aj výzvu, ktorá môže priniesť ľuďom novú nádej. Po stredoveku, v ktorom sa Cirkev priveľmi zaplietla so svetskou mocou, sa po náboženských vojnách postupne v novoveku nechala vytlačiť za múry kostolov. Ukryla sa do nich. A dosť si na to napokon zvykla. Nemohli byť azda zatvorené chrámy v roku 2021 akýmsi Božím pozvaním pre kresťanov, aby sa znovu vrátili medzi ľud, ktorého sú súčasťou? Avšak už nie s túžbou po moci a triumfálne. To učeníkom nášho Majstra nikdy nesvedčalo. On nás vyzýva, aby sme sprostredkovali jeho láskavé odpovede hľadajúcim, a pomáhali tým, čo to potrebujú. A z nich mnohí už dávno do kostolov nechodia. Potrebujeme vyjsť za nimi. Zatvorené kostoly preto neboli iba trpkým reštriktívnym opatrením v boji s pandémiou, ale i symbolom toho, aby sme hľadali cesty, ako z nich von, medzi ľudí. V tvorivosti, po ktorej volal pápež v bratislavskej katedrále. A v Duchu a pravde, ako napokon hovoril Ježiš. Teším sa z tejto výzvy našej doby, a prajem nám všetkým, aby sme v budúcom roku hľadali na ňu odpovede. PF 2022, priatelia!