Myslím si, že rozličným šarlatánom sa v tejto dobe darí získavať hlasy, a často aj moc, hlavne preto, lebo solídna politika sa síce hlási k slobode, ale napriek tomu sú témy a myšlienkové schémy, ktoré sa v nej stávajú dlhodobo tabu. Lenže často pritom ide o témy a idey, ktoré v ľude prirodzene žijú, vyvíjajú sa, časom “kvasia”, až raz príde nejaký “spasiteľ” a zátku otvorí. Energia, ktorú uvoľní, nás potom zrazu nemilo prekvapí. Ak chceme, aby solídna politika túto dobu zvládla dobre, mala by sa vrátiť k tomu, z čoho vzišla: k skutočnej slobode hovoriť o všetkom, čo je živé. Máme tu na Slovensku (a nielen tu) viacero takých tabuizovaných tém a nedotknuteľných ideologických vzorcov. Z histórie i súčasných. Nebojme sa ich dotýkať, ale skúsme o nich hovoriť otvorenejšie, poctivejšie a hlbšie, ako to robia politickí dobrodruhovia!