Minulý rok sa začali tri veľké koncepčné diskusie o budúcnosti sveta, v ktorom žijeme. Nádejné v tom, že tentokrát, azda po prvýkrát v histórii, sa o veľkých veciach má rozhodovať po tom, ako sa do toho zapojí aj ľud. Začala sa rozprava o budúcnosti Európy, ktorú spustila Európska komisia, nový americký prezident vyzval svetových lídrov a verejnosť k diskusii o demokracii, a napokon pápež František pozval všetkých členov katolíckej cirkvi, aby premýšľali a diskutovali o podobe Cirkvi, v ktorej budeme ako bratia a sestry kráčať spoločne cestami sveta a hľadať odpovede na jeho existenciálne a mravné problémy bez ohľadu na funkciu a krstný list. Tieto veľké a nádejné procesy teraz akoby prevalcovala vojna. Zrazu sa nám môže zdať, že keď rinčia zbrane skončila doba diskusií. Som však presvedčený, že tomu tak nebude. Áno, vojna asi zvrhne ušľachtilé koncepčné idey z oblakov na zem. Ale zároveň bude mobilizovať aj imunitný systém. A preto nepochybujem, že vďaka tomu všetkému to povedie k ozdraveniu toho, čo sa nám v Európe, v demokracii a i v Cirkvi zdalo už dlhší čas choré. A tak všetky tieto naše tri cenné poklady vyjdú aj vďaka predchádzajúcej rozprave z vojny silnejšie, ako boli pred týmito udalosťami. V nasledujúcich dňoch sa spoločne zamyslime, čo to konkrétne vo všetkých týchto troch prípadoch bude zrejme znamenať.