Rozmýšľal som trochu, čo by asi urobili Rusi niekomu takému, ako je Assange. Niekomu, kto by zverejnil pravdivé svedectvá o niečom, čo by si veľmi želali, aby sa nikdy nedozvedel nikto. Myslím si, že by nečakali na neisté výsledky rokovania súdov. Zradcov východné despocie zabíjajú. Kdekoľvek na svete. Aby odstrašili druhých. Ale to nie je hlavný rozdiel. Predovšetkým by popreli, že to, čo zverejnil je pravda. I keby to bolo navidomoči tak. V tom sú dôslední. A to je hlavný rozdiel. Američania besnejú, a ak sa im Assange dostane do rúk, ich súdy mu to spočítajú. Ale nepopreli, nepopierajú to, čo je pravda. I veľmi nepríjemná. Každá moc býva čas od času konfrontovaná s pravdami, ktoré sa jej nehodia. Lebo svedčia o jej zlých skutkoch. Alebo sú to pravdy, ktoré ohrozujú ideológiu, ktorá legitimizuje nositeľov moci. Tie sú pre nich najnebezpečnejšie. Západná civilizácia sa musela s takýmito nepríjemnými pravdami vo svojich dejinách často vyrovnávať. A aj západní nositelia moci často soptili. A trestali, občas kruto. Bránili sa, kým sa dalo veriť, že to, s čím prichádzali Assangeovia minulých vekov nie je pravda. Giordana Bruna a mnohých ďalších upálili. Ale keď sa ukázalo, že to, čo hovoril, pravdou je, zmierili sa s ňou. Západ napokon vždy pravdu prijal. Niekedy to chvíľku trvalo, niekedy na tom padali staré mocnárstva, ale pred tým, čo je, má západná civilizácia rešpekt. Tak posúva horizonty svojho poznania, nie nekonfliktne, ale napokon s pokorou a úctou voči pravde. Východní despotovia nie. Tí majú svoje ideológie. Nimi „chránia“ svoje ríše, ale predovšetkým seba. Aj pred tým, čo je evidentné. Generál Buturlin, ktorý mal v polovici 19.storočia chrániť „zdravé Rusko“ pred rozkladným vplyvom skazenej Európy na čele vládneho výboru pre cenzúru raz povedal, že by bolo dobre cenzurovať aj Bibliu – „škoda len, že je to tak známa kniha!“ povzdychol si vtedy. Pre Putina by nejaký ruský Assange nebol problém. Tak ako pre neho nie sú problém zverstvá jeho soldatesky v Ukrajine. Pre Rusov nie sú.