Jednou z dvoch hlavných tém, ktoré v tejto etape našich moderných dejín hýbu Slovenskom, je zápas s korupciou. Nie to iba náš problém, vždy jestvoval a vyskytuje sa všade. Lebo, či si to uvedomujeme, alebo nie, korene tohto problému sú v najvnútornejšom vzťahu človeka – občana voči svetu a i voči tomu, čo považuje za sväté. Čomu pripisuje najväčšiu hodnotu. My kresťania povieme, voči Bohu.
Zamyslenie č. 11. Preto, keď pápež František hovorí o korupcii, ide k podstate veci. „Korupcia je formou rúhania sa. Je to babylonský jazyk, ktorý nepozná Boha, ale iba bôžika peňazí, bôžika blahobytu a bôžika vydieračstva,“ povedal vo svojom príhovore v kaplnke Domu svätej Marty 24.novembra 2016. O korupcii rozpráva Svätý Otec často, ako o „slepej uličke, ktorá je zárodkom rozkladu“ (30.9.2018), a tiež napríklad v Mozambiku, že jedine prekonanie korupcie a individuálnych záujmov „dovolí zachovať nádej a prinesie mierovú budúcnosť (6.9.2019). Ale hovorí aj o zneužívaní tejto témy, keď sa manipulatívne bojuje proti údajnej korupcii s cieľom diskreditovať politického protivníka, zredukovať sociálne práva a podnecovať znechutenie občanov politikou, z ktorého potom čerpajú tí, čo túžia po autoritatívnom výkone moci. „Pri prejavoch niektorých politikov či ľudí zodpovedných za verejný poriadok mám dojem, že počujem Hitlera vo tridsiatom štvrtom a tridsiatom šiestom roku.“ (15.11.2019)
V príprave na návštevu Františka premýšľajme, či vieme v našom zápase s korupciou rozlišovať. Či nám ide o podstatu, alebo je to len zbraň namierená na politického súpera? A ak chceme ísť naozaj po pravde, tak skúmajme predovšetkým svoje srdcia! Pretože srdcia, ktoré túžia iba po blahobyte a slúžia bôžikom, o ktorých hovorí pápež, nebudú schopné proti korupcii bojovať opravdivo.