V súčasnej politike, aj demokratickej, sa čoraz viac presadzuje akási idealistická predstava, že buď sa podarí všetko, alebo nebude nič. Je to totiž voličsky príťažlivé. V kampani sa to dá jasne uchopiť. Len potom v reálnom živote sa všetko nikdy nepodarí a sklamaní sú všetci. Teda okrem tých, čo s tým operujú vedome a dokážu vždy jasne pomenovať záškodníkov, ktorí znemožnili, aby bolo všetko. Pritom politika, ktorá vie, ako žije demokracia, čo môže byť jej cieľom a čo nemôže, dokáže byť úspešná iba vtedy, ak bude skromnejšia. Rešpektuje, že v spoločnosti máme rôzne predstavy, ceníme si rozličné hodnoty a máme svoje záujmy. Dobrá politika to všetko musí vyvažovať, a ak chce byť úspešná, dá sa to len postupnými, malými krokmi. “Najrýchlejší spôsob ako pochovať republiku i seba sú impozantné, neuvážené plány, pretože dav ich vždy príjme a hŕstka rozvážnych mužov proti tomu nič nezmôže,” napísal učený Florenťan pred päťsto rokmi a dodnes sa nim inšpirujú vodcovia, ktorí chcú byť úspešní hneď a teraz. Pobláznia svoj ľud. A čo bude potom, to ich už nezaujíma. To nie je cesta, ktorá vedie z krízy. My potrebujeme politiku malých krokov. O nej ešte trochu zajtra.