Spolupráca v parlamente bude ďalšou rovinou, ktorej sa budem venovať v Projekte spolupráce pre snem KDH. Myslím si, že práve kresťanským demokratom by malo záležať na tom, aby zástupcovia ľudu spolupracovali tak, ako ústava káže, teda podľa svojho svedomia a presvedčenia. Pred vyše sto rokmi sa u nás síce toto pravidlo formálne zaviedlo, ale súbežne si politické strany presadili také volebné pravidlá, že spolupráca v parlamente je prakticky plne založená na straníckej disciplíne. Vzoprieť sa jej znamená politickú samovraždu. Mohol by som o tom zo svojej skúsenosti veľa rozprávať. Toto by sme mali zmeniť. Najlepšie zmenou volebného systému, a kým to nebude, tak takými pravidlami zostavovania kandidátnych listín v strane, ktoré nebudú plne závislé od vedenia strany. Priatelia, pri všetkých súčasných problémoch a kríze, sa to zdá byť iba okrajový problém. Ale je to neuralgické centrum demokratickej moci. Vďaka železným pravidlám straníckej disciplíny sme za uplynulé storočie dvakrát prišli o demokratické usporiadanie štátu. A i v časoch slobody je náš politický systém zmietaný často veľmi sebeckými záujmami a vrtochmi šéfov parlamentných politických družín. Jednak nám potom nefunguje dobre štát, a jednak to vyvoláva averzie voličov voči demokracii samej. Rovina spolupráce na úrovni “svätyne demokratickej moci”, teda parlamentu, je preto pre udržanie slobodnej spoločnosti kľúčová.