Henry Kissinger bol tak trochu ako Niccolò Machiavelli uplynulých sto rokov. Obaja majstri politickej stratégie, nad ktorými síce mnohí ohŕňali nos, ale muži a ženy, čo niečo vo veľkej politike znamenali a znamenajú, poctivo lúštili a lúštia texty a analyzujú činy oboch. A ešte dlho budú. Napriek mnohým, a možno aj niekedy oprávneným kritickým hlasom, som presvedčený, že nebyť Kissingera, bolo by vo svete viac utrpenia. V politike je to nepochybne hlavné morálne kritérium. Verím, že pri Súde, ktorý ho teraz, a raz každého z nás, čaká, sa mu to pripočíta k dobru. Prajem mu to.