Aj výsledok holandských volieb potvrdzuje celkový trend, že extrémna politika je na vzostupe a uvážliví politici na to nenachádzajú účinnú odpoveď. Sme v defenzíve.
Často som si pri čítaní kníh o medzivojnovom období v Nemecku kládol otázku, v čom asi robili chybu demokratické strany v tzv. Weimarskej republike, že napokon pripustili, aby sa v riadnych a slobodných voľbách stala najsilnejšou politickou stranou Hitlerova NSDAP?
Viem, ťažko sa bojuje s protivníkmi, ktorí svoju politiku zakladajú na tom, že v človeku prebúdzajú šelmu. Drieme tak trochu v každom. V niekom ju na uzde udrží sebadisciplína, v iných spoločenské podmienky. Ak však sa do vedenia spoločnosti derú lídri, ktorí nadbiehajú práve tejto odvrátenej strane ľudskej osobnosti, akoby otvárali stavidlá pre davovú nenávisť, závisť a krutosť. Tu rozumné argumenty typu “je to zlý signál pre zahraničie” nikdy nepomôžu. A nepomáha ani, ak sa pokúsime z extrémneho politika urobiť zločinca. Hitlera zavreli v roku 1924, vo väzení napísal svoj programový pamflet, urobili z neho martýra, a napokon ho aj tak museli pustiť.
Oni totiž, títo politici, pohrávajúci sa s vášňami ľudí, bývajú vytrvalí. Čerstvý víťaz holandských volieb Geert Wilders svoju radikálnu, protiislamskú a protieurópsku politiku vedie už dve desaťročia. Spočiatku sa mu vysmievali, potom proti nemu bojovali a napokon teraz vyhral voľby.
Myslím si, že jedinou účinnou zbraňou proti tomuto radikalizmu je poctivá, a tiež vytrvalá analýza príčin, prečo to svinstvo, s ktorým extrémisti prichádzajú, chytá ľudí za srdce. A ak budeme naozaj poctiví, zistíme, že nás príliš pohltil zápas o malé veci. O pozície v straníckom boji. Nie o všetko. Nie o lepší svet.
Pretože ľudia sa toho boja, snažíme sa zabrániť, aby migranti prechádzali cez naše územie. Ale v podstate nemáme odpoveď na globálny problém migrácie v tomto svete. Problém desiatok miliónov ľudí, ktorí prišli o všetko a nemajú, čo stratiť. A to je iba jedna s tém, s ktorými Wilders, Trump, Orban, Meloniová, Le Penová a im podobní aj u nás, operujú. Stále úspešnejšie. Kým nebudeme mať politickú odvahu hľadať poctivé odpovede na otázky, pri ktorých sa pohoršujeme, že ich radikáli vôbec otvárajú, tak budeme v defenzíve. Ony totiž, tie otázky, existujú aj ak sa nám nepáčia.
Ak by sa takto poctivo demokratickí politici postavili k pálčivým témam, ktoré kedysi v Nemecku otváral Hitler a huckal nimi davy, ak by mali politickú odvahu sa s nimi spoločne pasovať, a uprednostniť to pred malými, straníckymi záujmami, tak si ľudstvo možno mohlo ušetriť jednu svetovú vojnu. A my azda ešte tiež.