Rok synodálnej cesty šesťdesiat rokov po koncile

“Bojím sa, keď vidím, ako kresťanské spoločenstvá rozdeľujú svet na dobrých a zlých, na svätých a hriešnikov: tak sa nakoniec cítime lepšími ako sú ostatní a vynechávame mnohých, ktorých chce Boh prijať,” povedal minulú nedeľu pápež František na kanonizačnej omši. “Pamätajme na toto: kresťanská viera nás vždy žiada, aby sme kráčali spoločne s druhými, aby sme neboli osamelými tulákmi…, aby sme sa nikdy neuzavierali do seba…Spoločné putovanie, teda synodálne správanie sa, je tiež poslaním Cirkvi,” povedal pri tej istej príležitosti František. Tento týždeň sme si pripomenuli 60.výročie začiatku Druhého vatikánskeho koncilu, a zároveň prvé výročie štartu synodálneho procesu, od ktorého Svätý Otec (a nielen on) očakáva, aby prehĺbil, oživil a dal novú dynamiku tomu, čo koncil začal. “Svet sa od kresťanstva odvracal a skôr než nechuť prejavoval ľahostajnosť. Koncil sa zrodil z otázky: Ako môžeme hovoriť o Ježišovi s dnešnými mužmi a ženami?…” napísal pápež v predhovore ku knihe o koncile a o svojom predchodcovi Jánovi, ktorá vyšla v pondelok. A redemptoristom (v ten istý deň) tiež naznačil ako si to predstavuje: “Niekedy je nutné rozbiť staré džbány, ktoré sme zdedili z našich tradícií…, ktoré už splnili svoju funkciu. A rozbiť staré džbány plné náklonnosti, kultúrnych zvykov a príbehov nie je ľahké, je to bolestné, ale je to nutné, ak sa chceme napiť novej vody, ktorá pochádza z prameňa Ducha, zdroja každej obnovy. Tí, čo zostávajú pripútaní ku svojim istotám, riskujú, že upadnú do zatvrdnutosti, ktorá bráni Duchu, aby pôsobil…” A ako budú muži a ženy dneška otvorení k tejto reči? Nuž iba ak budeme hovoriť o tom, čím v tejto dobe žijú, čo ich trápi a čo ich teší. A ak to bude trápiť a tešiť aj nás. Ak budeme kráčať svojim životom spolu s nimi. To je synodálna cesta.