Volanie po skutočných štátnikoch, ktorí by viedli národ k lepšej budúcnosti bez toho, aby sme sa ako voliči naučili lepšie rozlišovať, viac premýšľať a menej sa nechať unášať emóciami, je čakaním na zázrak, ktorý sa udeje iba výnimočne. Nejestvujú skratky, nič sa nedá hneď a zaraz, nič nejde bez námahy a nič sa nám nepodarí, ak nebudeme mať voči sebe aspoň elementárnu úctu. Viem, že voličsky je účinnejšie veci zjednodušovať. Nerozlišovať citlivé nuansy životných situácií. A hlavne neobťažovať voliča s tým, že za niečo si môže aj sám. Potom sa ale nečudujme, keď si potom často volíme podvodníkov, ktorí s tým vedia pracovať!