Myslím si, že východiskovým predpokladom na vzkriesenie poctivej pravice by mala byť istá skromnosť. A schopnosť reflexie. Pretože ak si nepovieme, prečo sme sa dostali do takej kondície, v akej sme, tak môžeme čakať iba na zázrak. Alebo na ďalšieho šarlatána, ktorý zaujme, vzbudí očakávania, a nakoniec skončí so sľubmi, že bude z verejných zdrojov rozdávať, len aby mu preboha ešte voliči dali dáky hlas. Úplne sa vytratilo to, čo bolo pre pravicovú politiku charakteristické, a kvôli čomu ju zodpovední voliči boli ochotní voliť. Preto sa mi zdá absolútne nenáležité, ak znovu počúvam expresívne slová tých, čo teraz smerujú do opozície, opakujúce v zásade to isté posolstvo o “silách zla”, s akými pred necelými štyrmi rokmi získali ústavnú väčšinu. Akoby tu ani nebol ten neskutočný príbeh toho, ako ju prešustrovali. Nie silné slová, ale trochu pokory, a koncipovanie skutočnej reformnej politiky, a to od gruntu. To dnes potrebujeme!