Sekulárny štát a návšteva pápeža

Niektorí ľudia sa zamýšľali, či štát, ktorý sa podľa ústavy neviaže na žiadne náboženstvo, nevenoval návšteve pápeža Františka priveľa pozornosti. Je to legitímna otázka. Skúsim odpovedať, ako to vidím ja. Jeden z veľkých teológov po Druhom vatikánskom koncile Johann Baptist Metz kdesi napísal, že demokratický štát žije z hodnôt, ktoré sám nevytvára. Je užitočné uvedomiť si to hlavne vtedy, keď nami lomcuje kríza, ktorej korene spočívajú práve v hodnotovej sfére. Samotný František v knižnom rozhovore s Dominiquom Woltonom pred štyrmi rokmi povedal, že sekulárny štát by mal byť otvorený všetkým hodnotám, vrátane tých, ktoré nás presahujú. Preto by ani sekulárny štát nemal brať náboženstvá ako nejaké spoločenské subkultúry. Nemal by ich “strpieť”, byť voči nim len tolerantný, ale zdravý sekulárny štát má voči nim mať úctu. Tým nestráca svoj laický, sekulárny charakter. Preto si myslím, že pozornosť, ktorej sa tešila hlava katolíckej cirkvi, ktorá je v dnešnom svete nespornou morálnou autoritou, bola na mieste. Potrebujeme, aby sa o veľkých kresťanských hodnotách, o hodnotách, ktoré prospievajú ľudstvu, ako v tom istom knižnom rozhovore vraví František, hovorilo aj v srdci Európy. Teraz však pôjde o to, ako s tým, čo sme si vypočuli, naložíme. Myslím si, že pre nás, kresťanských laikov, čo žijeme v tejto krásnej krajine, je to veľký záväzok.