Včera som pozeral skvelý francúzsky dokument o černobyľskej tragédii. Dobre si na to pamätám, už sme mali malé deti a ja som volal na hygienu, poradiť sa, ako ich chrániť. Povedali mi, že nič sa nedeje, všetko je v poriadku. A keď som sa ich opýtal, či by svoje vlastné deti teraz pustili von, pani zaváhala, a odpovedala, že nie. Takto nás spracovalo impérium, založené na lži, ktorého sme boli vazalským a okupovaným štátom! My sme predsa len čo to vedeli, že sa udialo čosi hrozné, lebo sme v Bratislave mali viedenskú televíziu. A počúvali sme Hlas Ameriky. V dokumente sme však videli, ako napriek glasnosti a perestrojke klamal Kremeľ aj vlastným. Už sa asi nikdy nedozvieme, koľko ľudí na to doplatilo životom. Západné kresťanstvo malo vždy väčšiu úctu voči realite ako voči ideám. A z neho vyrástla západná civilizácia. Buďme radi, že patríme k nej! A nepokazme si to! Osobitne v hraničných situáciách sa ukazuje, ako je to životne dôležité. Včera som si to pri sledovaní toho dokumentu veľmi intenzívne pripomenul.