Pokračujme dnes, milí priatelia, v uvažovaní o tom, čo z pasce, ktorej vznik dlhodobo provokoval Matovič, aby ju napokon nastražil Sulík, vzíde Slovensku. Nerobme si letné ilúzie: nikto už nemôže ustúpiť. SaS už svoje slovo späť vziať nemôže, Oľano nemá mechanizmus, ktorý by bol schopný stiahnuť majiteľa a tvorcu firmy, a napokon i volebného ťahúňa z hry, a predseda vlády sa zaprisahal, že svoje ústavné kompetencie voči svojmu politickému šéfovi nepoužije. V septembri sa vláda, od ktorej sme mnohí očakávali, že Slovensko vyvedie z osídiel všadeprítomnej korupcie, stane menšinovou. Aby prežila, bude musieť kupovať poslancov. Nemusí, a myslím si, že to ani nebude za peniaze. Vývoj ostatných mesiacov to už naznačil. Bude to kšeft s politickou agendou. Aby získali žetóny, budú musieť zostriť ideologický boj. A nadlho rozbiť ono spojenectvo, ktoré kedysi vzdorovalo komunistom a neskôr porazilo Mečiara. Neuvedomujú si, že Putinov geopolitický poker vracia postboľševickej politike život. Nenechajme sa pomýliť tým, že sa táto revizionistická politika už nehlási k Marxovi. Ona už ani za komunistického režimu nemala veľa so súcitom a ideami nemeckého učenca, len ich ideologicky využívala. Dnes už nepotrebuje ani to. Celkom si vystačí s tým, že politicky nadväzuje na mocenské bratstvo impéria, ktoré tu vládlo celé desaťročia. A nemusí robiť nič, len ťažiť z toho, ako si my vzájomne ideme po krku. Voliči nám to spočítajú a toto postboľševické bratstvo tu bude späť. Viem, že predstavy Matoviča a Sulíka tak ďaleko nesiahajú. Oni si riešia svoje momentálne chúťky. Ale toto je trajektória, na ktorú naviedli Slovensko. Rozbíjať politické spojenectvo konzervatívnych a liberálnych demokratov znamená podkopávať základy, na ktorých sa slovenská demokracia ako tak drží. (Zajtra sa skúsme zamyslieť, čo sa proti tomu dá robiť.)