Môj tretí voličský filter je ideologicko-programový a aj stranícky. Pretože sú to politické strany, ktoré sú konkrétnym vyjadrením predvolebného filtrovania. Do politiky som počas revolúcie vstúpil ako kresťanský demokrat, pravičiar, v niečom konzervatívny a v niečom liberálny. Spoluprácu kresťanských a občianskych demokratov som už vtedy považoval za zásadne dôležitú, a to nielen mocensky, ale aj preto, lebo nás hodnotovo i profesionálne obohacovala. Vždy, keď sa tejto spolupráci na Slovensku darilo, darilo sa aj Slovensku. Preto som i pred tohtoročnými voľbami veľmi intenzívne písal a presviedčal, aby programovo príbuzné politické strany, ktoré prešli cez všetky tri moje voličské filtre, predložili voličovi spoločnú kandidátku. Podľa mňa sú tri relevantné: KDH, Modrí-Most a Demokrati. V rozhodujúcej etape pred podávaním kandidátnych listín som však moju iniciatívu povzbudzujúcu predstaviteľov týchto troch strán k spoločnému postupu musel prerušiť, pretože ma pani prezidentka povolala do úradníckej vlády a ja som sa zaviazal, že budem po dobu tejto služby apolitický. Je mi veľmi ľúto, že k dohode medzi týmito troma stranami napokon nedošlo a budem rád, ak čo najmenej hlasov z prostredí týchto strán prepadne.
Ale voľbami 30.septembra nekončí slovenská história. Je dôležité, aby sme, bez ohľadu na ich výsledok, predovšetkým po nich dokázali v takomto širokom formáte spolupracovať. A budovať niečo spoločné, mohutnejšie a silnejšie. Aby sme v budúcnosti už neriešili, či sa dostaneme do parlamentu, ale aby sme riešili Slovensko.
Doba sa zmenila. Už to tu nie je, ako po páde komunistov, alebo za Mečiara. Revizionizmus kryptokomunistov, ľudákov a ich mentálnych potomkov je len jedno z rizík. Druhým je aj čosi nové, chaotické, ale voličsky príťažlivé. Čosi, čo sa nezdržiava nejakou sebadefiníciou, o skutočnú správu verejných vecí ani nemá veľmi záujem, ale je za tým veľká túžba po moci. Často pod rúškom zdanlivo ušľachtilých, ale izolovaných cieľov. Táto „nová“ politika vo svojich dôsledkoch však rozkladá inštitúcie štátu a diskvalifikuje ponovembrovú politiku ako takú.
Preto tu potrebujeme znovu vybudovať štandardnú politickú formáciu, v ktorej budú vedieť spolupracovať konzervatívci s liberálmi, či občianski demokrati s kresťanskými. Tak, ako je v Nemecku od vojny motorom spoločnosti takto koncipovaná CDU, takýto motor potrebujeme i na Slovensku. Po skončení služby v apolitickej vláde sa obnovilo moje členstvo v KDH. Veľmi si želám, aby sa táto historická strana dostala do prvej ligy, som tomu pripravený zo všetkých síl pomáhať, zároveň však budem otvorene a i verejne hovoriť i s mojimi priateľmi u Modrých a u Demokratov. Aby vo voľbách zosilneli, a aby sme sa ako bohužiaľ rivali v nich vzájomne nerozhádali. Lebo náš skutočný úspech nemôže závisieť od výsledku strán ako je Progresívne Slovensko, či Hlas, alebo čohokoľvek iného, ale len od našej budúcej schopnosti spolupracovať. A ten úspech nepríde o dva mesiace, musíme ho vybudovať. To chce víziu, námahu a čas. Nemám však pochybnosť, že potom sa dostaví aj výsledok.